Skip to content Skip to sidebar Skip to footer

Anunsiu ba Espresaun Interese husi Organizasaun Sosiedade Civíl (OSC) hodi Parseria ho CARE

Novembru 2021

  1. Kontestu

CARE nu’udar organizasaun internasionál ida ne’ebé serbisu atu hakotu pobreza no injustisa sosiál no kria mudansa ne’ebé permanente, sustentavel iha komunidade. CARE serbisu iha nasaun 80 resin iha mundu atu ajuda halakon ki’ak liu husi apoiu projetu dezenvolvimentu no fornese asisténsia emerjénsia. CARE la’os organizasaun relijiozu no polítika, ami hatene katak atinji igualdade jéneru, hasa’e guvernasaun inkluzivu no hametin komunidade nia reziliensia maka krítiku atu atinji rezultadu ne’ebé sustentavel.

Iha Timor-Leste, CARE nia Meta maka atu hadi’ak moris di’ak no feto no labarik-feto sira-nia lian iha área rurál ne’ebé dezvantajen hanesan ita hatene katak sira nu’udar membru husi sosiedade ne’ebé dezvantajen liu. Ami nia Vizaun maka buka mundu ida ne’ebé iha esperansa, toleransia no justisa sosiál, iha ne’ebé laiha pobreza no ema moris ho dignidade no seguru. Ami nia Misaun iha Timor-Leste maka buka atu serbisu ho individuu, uma-kain no komunidade sira ne’ebé vulneravel liu atu identifika no rezolve liuhusi solusaun sustentavel ba kauza prinsipál husi vulnerabilidade no pobreza ho maneira:

  1. Demonstra komitmentu ba parseiru sira
    1. Hametin no harii kapasidade organizasaun no institusionál
    1. Serbisu atu hakbiit individuu, familia no komunidade atu hetan sira-nia direitu
    1. Suporta dezenvolvimentu no implementasaun polítika liuhusi advokasia no diálogu

Ami hala’o ida-ne’e liu husi ami-nia área tématiku prioridade hanesan saúde reprodutivu no saúde maternu no direitu, edukasaun, hakbiit feto nia ekonómiku no feto nia lian. CARE uza abordajen inklui Enkuadramentu Igualdade Jéneru, envolve mane no labarik-mane sira, serbisu iha parseria, monitorizasaun avaliasaun aprendizajen ne’ebé rigorozu no impaktu no komitmentu ba akuntabilidade no inkluzaun.

  • Objetivu

Objetivu husi anunsiu bolu ba servisu parseria ida ne’e, hodi tulun CARE identifika parseiru sira husi organizasaun sosiedade civíl iha Timor-Leste. Ne’ebé iha komitmentu maka’as hodi hadia moris diak no habelar lian husi feto no labarik feto sira, iha iha area nurál ne’ebé desvantajen in Timor-Leste, no interese atu servisu hamutuk ho CARE.

  • Rekerimentu

CARE buka hodi servisu hamutuk no suporta organizasaun sosiedade civíl ne’ebé servisu ona ba área tématiku prioridade sira hanesan tuir mai ne’e:

Saudé Seksuál Reprodutivu no Maternu no Direitu

  • Fornesimentu, Ezijénsia no Uzu husi Kualidade Servisu SRMH: Hametin servisu no padraun emerjénsia obstétriku báziku; planu partu seguru; promove feto sira-nia lian, interese no prioridade; harii komunidade nia konsiensia no ezijénsia ba kualidade servisu ne’ebé akuntavel
    • Asesu ba no Uza Servisu Planeamentu Fa­miliár: aprosimasaun bazeia ba evidensia no jéneru atu rezolve bareira iha komunidade
    • Nutrisaun: aprosimasaun transformativu jéneru iha nível komunidade atu hadi’ak statutu nutrisaun

Hakbiit Feto sira-nia Ekonómiku

  • Foti desizaun iha Uma-kain no Komunidade: hakbiit feto sira atu sai ema ne’ebé foti desi­zaun (mahalok desizaun) no rezolve relasaun podér ne’ebé laiha balansu iha seitór ekonó­miku
    • Asesu ba abilidade tékniku: Hametin servisu estensaun no asesu ba formasaun vokasionál
    • Ligasaun ba merkadu: fornese informasaun kona-ba merkadu, diversifikasaun produtu, koo­perativa no value chains
    • Finanseiru inkluzaun: asesu ba rai-osan (ekonomias), empréstimu, kréditu
    • Reziliénsia no mudansa klimátika:  hametin komunidade ni a kapasidade atu prevene, mitiga (ha menus) ka adapta ka minimiza risku nia impaktu liuhusi dalan buka-moris ne’ebé eziliénte no seguransa ai-han

Feto sira-nia Lian

  • Violénsia Bazeia ba Jéneru: harii kapasidade iha nivel sub-distritu atu prevene no rezolve Violénsia Bazeia ba Jéneru

• Feto iha governasaun nivel lokál: aprosimasaun bazeia ba jéneru no evidensia atu hasa’e feto sira-nia partisipasaun no reprezentasaun kona-ba sira-nia interese iha prosesu governasaun hotu-hotu.

• Implementasaun Governu Timor-Leste nia polítika igualdade jéneru: harii kapasidade governu Timor-Leste nia ministériu sira iha nivel hotu-hotu, atu suporta implementasaun no halo monitorizasaun ba Governu Timor-Leste nia politika xave sira.

• Feto sira-nia lideransa no foti-dezisaun: Pro­move iha nivel hotu-hotu liuhusi CITL nia priori­dade temátiku sira seluk

Edukasaun

  • Asesu ne’ebé justu (ekuita tivu) ba edukasaun: aprosimasaun ne’ebé bazeia ba jéneru no evidensia atu aumenta matríkula, retensaun no tranzisaun ba edukasaun pre-sekundária ba labarik- feto no labarik-mane sira, liu-liu iha área rural
    • Kualidade no Relevansia husi Edukasaun: materiál sira ne’ebé justu kona-ba jéneru, métodu, ambiente no polítika; hametin envolvi­mentu entre eskola, komunidade no autori­dade lokál hodi hasa’e akuntabilidade
    • Feto no Labarik feto sira-nia lideransa no foti desizaun: Hametin feto sira-nia lian no relasaun ne’ebé justu iha nivel uma-kain, ko­munidade no nivel nasionál
    • Ministériu Edukasaun progresu iha Index Kapasidade Institusional (liga ho programa merenda escolar)
    • Numeru husi individu sira ne’ebé demostra prátika saúde no nutrisaun diak ba labarik

Responde Umanitáriu

Iha emerjénsia, ami responde hodi salva moris, ho atensaun espesiál ba feto no labarik-feto sira-nia nesesidade no sira ne’ebé marjinalizadu liu. Ami-nia asaun umanitáriu inklui reziliénsia no planea­mentu ne’ebé lidera husi komunidade, preparasaun no asaun antesipada, responde ba emerjénsia no rekuperasaun, no enkoranja reziliénsia iha futuru no dezenvolvimentu ne’ebé justu. Elementu xave mak inklui lideransa ne’ebé forte, organizasaun nia kompromisu ne’ebé boot, igualdade jéneru, laiha-diskriminasaun, parseria ne’ebé forte no oioin no CARE nia influénsia global.

Atu Aplika, Organizasaun Sociedade Sivil sira presiza submete:

  • Espreasaun interese husi organizasaun hodi servisu hamutuk iha future ho CARE liga ba área tématiku prioridade sira iha leten, inklui informasaun kona-ba organizasaun ho nia esperiensia no rekursu sira.
  • Anexa Organizasaun nia planu estratejiku (actual)
  • Anexa Organizasaun nia rejistrasaun legal
  • Anexa Estrutura organizasaun
  • Relatorio ou publikasaun sira husi organizasaun (se aplikável)
  • Referensia husi parseiru ou donor atual masimu tolu: sira nia naran organizasaun, ponto focal no diresaun email ou numeru kontaktu.

Se mak Bele Aplika:

Anúnsiu ba espresaun interese ida ne’e loke ba organizasaun sosiedade civíl sira iha Timor-Leste (ex: municipal/nasional, organizasaun feto sira (women’s right organization), organizasaun peskiza sira (research organization) etc.) ho nia kriteria hanesan tuir mai ne’e:

  • Minimu tinan 5 esperiensia implementa projetu sira ne’ebe aliña ho CARE nia área tématiku prioridade sira.
  • Rezistrasaun legal iha Timor-Leste
  • Vizaun no misaun ne’ebe alinha ho CARE nia visaun no misaun
  • Abilidade organizasaun hodi implementa fundus no atividade sira
  • Iha komitmentu hodi servisu hamutuk ho CARE hanesan parseiru ba iha elaborasaun estratejia projetu nian inklui estratejia dezenvolvimentu fundus iha futuru.
  • Oinsa Aplika?

Organizasaun bele submete sira nia dokumentus ba fonts sira hanesan tuir mai ne’e:

  1. Liu husi email ba: Julieta de Araujo at ([email protected])
  2. Bele haruka direta mai edefisiu CARE iha: Bairro Pite Dili, Timor-Leste.

Data ikus ba hatama espresaun interese maka: 20 Janieru 2022

Atu hetan informasaun klaru liu bele kontaktu ba:

Julieta de Araujo

Númeru kontaktu: +670 7733 4302

Email: [email protected]

CARE apresia ba aplikantes sira ne’ebe submete sira nia interese no ami sei kontaktu deit aplikante ne’ebe liu iha selesaun dokumentu.

REMATA

Anunsiu ba Espresaun Interese husi Organizasaun Sosiedade Civíl (OSC) hodi Parseria ho CARE

Naran Organizasaun : ……………………………………………………………………………………………………………
Enderesu Organizasaun : ………………………………………………………………………………………………………
Naran ema ne’ebe atu kontaktu : ………………………………………………………………………………………..
Email  : ………………………………………………………………………………………………………………………………………..
Númeru Telefone : …………………………………………………………………………………………………………………..
Data estabele organizasaun : ………………………………………………………………………………………………….
Registrasaun Legal; inklui númeru rejistu: …………………………………………………………………………..

Halo favor resposta pergunta sira tuir mai ne’e:

  1. Área temátiku prioridade ida ne’ebe maka ita nia organizasaun alina ba?
  2. Sumáriu husi esperiensia servisu iha área refere?
  3. Oinsa ita nia organizasaun aliña ho CARE nia valores no misaun?
  4. Tan sá ita hakarak halo parseria ho CARE?  
  5. Aréa geográfika ne’ebe kobre husi organizasaun?

Referensia husi organizasaun parseiru/ doador relevante

  • ­­­­­________________________
  • ________________________
  • ________________________